Trasa Žiarska dolina, Žiarske sedlo, Baranec 2182 m.n.m.

Začiatok túry – Žiarska dolina a jej možnosti

Každá nezabudnuteľná turistická výprava má svoj štart, a v prípade túry na Baranec (2182 m n. m.) je to práve malebná Žiarska dolina. Túra začína na parkovisku (platené), ktoré je ideálne miesto na odštartovanie vašej cesty. Ak však nemáte auto, nezúfajte – prístup do doliny je možný aj autobusovou linkou, pričom zastávka sa nachádza len kúsok od parkoviska. To znamená, že túto krásu Tatier si môžu vychutnať aj turisti prichádzajúci verejnou dopravou.

Spoj premáva z Liptovského Mikuláša až do doliny. Vyhľadať ho môžete v aktuálnych cestovných poriadkoch. V letnej sezóne do doliny premáva viacej spojov. Premávajú však aj spoje ktoré končia v závere obce Žiar (zástavka Žiar-Dolinky) a do samotnej Žiarskej doliny nezachádzajú. Treba si dať pozor a vybrať správny spoj. Pokiaľ zvolíte spoj ktorý končí na konci obce Žiar budete musieť prejsť do samotnej doliny k parkovisku ešte 2 kilometre.

Hľadaj spoj

Parkovisko GPS

Trasa GPS

Čo by ste mali pred túrou vedieť

Na každú túru sa treba vopred zodpovedne pripraviť. Na túto túru by ste mali byť dostatočne fyzicky pripravený. Celkové prevýšenie je 1383 metrov. Celá trasa meria  dokopy 16,5 km. Túra trvá minimálne 7 hodín. Hlavne v lete je vhodné vyraziť zavčas rána a priebežne sledovať búrkovú činnosť.

Keďže chodník vedie aj úsekoch kde steká voda, je dobré mať nepremokavú obuv! V oblasti hrebeňa môže silno fúkať vietor takže určite odporúčame vetruodolné oblečenie v batohu.

Táto trasa obsahuje niekoľko menej náročných skalných úsekov ktoré sú však dobre zvládnuteľné.

Z parkoviska vedie asfaltová cesta ktorá vás prevedie cez vôňu tatranských lesov a šumenie horského potoka až na Žiarsku chatu. Ak však máte chuť vyhnúť sa ruchu cyklistov či kolobežkárov, alternatívne môžete zvoliť modro značkovaný turistický chodník vedúci lesom. Tento chodník je nielenže pokojnejší, ale aj príjemne chladný – obzvlášť v horúcich letných mesiacoch, keď slnko páli do asfaltu.

Žiarska chata – miesto oddychu a občerstvenia

Po približne piatich kilometroch a hodine pohodlného kráčania, či už po asfalte alebo lesnom chodníku, sa pred vami objaví Žiarska chata (1283 m n. m.). Táto ikonická horská chata je skutočnou oázou pre turistov. Je to miesto, kde si môžete dopriať malé občerstvenie, chutné jedlo či horúci čaj, ktorý zahreje počas chladnejších dní. Pre tých, ktorí chcú nabrať energiu, odporúčame ochutnať niektoré z lokálnych špecialít.

Žiarska chata je nielen miestom oddychu, ale aj akousi bránou do vyšších poschodí hôr. Po krátkom občerstvení je čas vydať sa ďalej – smerom k Žiarskemu sedlu a napokon na majestátny Baranec.

Cesta zelenou značkou – vstup do kosodreviny a kamenného kráľovstva

Od chaty pokračuje trasa po zelenej značke, prekračujete mostík vedúci ponad zurčiaci horský potok. Tabuľa pri mostíku vás informuje, že cesta do Žiarskeho sedla by mala trvať približne 1 hodinu a 30 minút. Zelená značka vás postupne prevedie cez kosodrevinu, ktorá vás obklopí svojou typickou vôňou. Chodník je štrkový, a tak je potrebné dávať si pozor na pošmyknutie. V niekoľkých úsekoch je trasa mokrá alebo pokrytá stekajúcou vodou. Nepremokavá horská obuv je v tomto úseku na nezaplatenie.

Približne po 40 minútach stúpania dorazíte k Rázcestiu pod Homôlkou, kde sa trasa rozdeľuje na dve vetvy – do Smutného sedla (modrá značka) a do Žiarskeho sedla (zelená značka). Naša cesta vedie doprava, a tak pokračujeme zelenou značkou.

Chodník prechádza veľmi pekným sklaným územím a tesne pod Žiarskym sedlom míňame malé pliesko. V Žiarskom sedle si dáme malú pauzu na pár foto a občerstvenie. Z tohto miesta si môžete vychutnať dychberúci výhľad na Ostrý Roháč, okolitú tatranskú panorámu a doliny, ktoré sa rozliehajú pod vami.

Na hrebeňi – vietor a výhľady

V Žiarskom sedle si doprajeme krátky oddych a pár fotiek. Obliekame si vetruodolnú bundu – vietor tu totiž nemá prekážky a môže byť nepríjemne silný a chladný.

Naša túra vedie po ďalej žltej turistickej značke, ktorá nás smeruje na vrchol Baranec. Podľa turistického značenia by nám tento úsek mal trvať približne 1 hodinu a 30 minút. S nadšením sa vydávame na cestu, ktorá sa spočiatku javí ako pomerne jednoduchá a pohodlná. Kráčame po hrebeni, kde je chodník priestranný a bezpečný, čo nám umožňuje vychutnávať si okolitú prírodu. V niekoľkých úsekoch sa však nachádzajú aj náročnejšie skalné pasáže, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť a opatrnejší pohyb. Tieto úseky sú síce technicky jednoduché, no vyžadujú si pevnú obuv a sústredenie, aby sme sa vyhli zbytočným komplikáciám.

Pred samotným vrcholom Baranec nás čaká najnáročnejšia časť túry – strmé stúpanie, ktoré vedie cez štrkový terén. Stúpanie je náročné nielen na kondíciu, ale aj na stabilitu, keďže štrk nám miestami pod nohami uteká. Postupujeme pomaly a opatrne, aby sme minimalizovali riziko pošmyknutia. Po náročnejšej časti sa však situácia zlepšuje a pred nami sa zrazu objavuje betónový stĺp, ktorý označuje samotný vrchol Baranca vo výške 2182 metrov nad morom.

Na Baranci 2182 m.n.m.

Dostávame sa na vrchol a pohľad, ktorý nás víta, je jednoducho ohromujúci. Výhľady z vrcholu Baranca sú na nezaplatenie. Pred nami sa rozprestiera celá Liptovská kotlina s jasne viditeľnou Liptovskou Marou, ktorá žiari ako obrovské jazero uprostred krajiny. Okolie je posiate vrchmi – vidíme Baníkov, Ostrý Roháč, Tri kopy, Jakubinu či Volovec. Každý z týchto vrchov má svoj jedinečný charakter a vytvára dokonalú scenériu pre každého milovníka hôr. Chvíľu sa tu zdržiavame, aby sme si užili výhľady, oddýchli si a urobili niekoľko fotografií na pamiatku.

Po príjemnej prestávke na vrchole nás však čaká cesta dolu z Baranca. Začíname zostupovať po žltej značke, pričom značenie nám oznamuje, že zostup z vrcholu do Žiarskej doliny by mal trvať približne 2 hodiny a 30 minút. Chodník z Baranca je rovnako ako pri výstupe široký a bezpečný, no jeho štrkový povrch si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Počas zostupu dávame pozor na možné pošmyknutia, pretože štrk môže byť zradný. Našťastie, chodník neobsahuje žiadne technicky náročné úseky, takže môžeme zostupovať relatívne plynulo.

Liptov na dlani

Ako sa dostávame nižšie, chodník začína prechádzať krásnymi úsekmi s kosodrevinou a stabilnejším povrchom. Tento úsek je doslova balzamom na dušu – vôňa kosodreviny a výhľady na okolité hory a Liptovskú kotlinu robia z tejto časti zostupu nezabudnuteľný zážitok. Kosodrevina pridáva na atmosfére horského prostredia a my si tento úsek vychutnávame naplno. Pokračujeme ďalej a pomaly sa dostávame do nižších polôh, kde nás chodník vedie na Holý vrch vo výške 1715 metrov nad morom.

Na Holom vrchu sa nachádza rázcestie, kde je odbočka do obce Jakubovany. My však pokračujeme po žltej značke smerom späť do Žiarskej doliny, kde sme túru začali. Turistické značenie nám ukazuje, že do cieľa nám zostáva ešte približne 1 hodina a 15 minút. Ako klesáme, kosodrevina postupne ustupuje lesu. Chodník sa začína viac kľukatiť, aby zmiernil strmosť a uľahčil tak zostup. Les je pokojný, tichý a poskytuje príjemný tieň, ktorý je veľmi vítaný po hodinách strávených na otvorenom hrebeni.

Nakoniec sa dostávame na záver našej túry, kde sa ocitáme opäť na parkovisku v Žiarskej doline, odkiaľ sme ráno vyrazili. Túra na Baranec bola nielen fyzicky náročná, ale aj nesmierne obohacujúca. Krásne výhľady, prírodné scenérie a pocit dosiahnutia jedného z významných vrcholov Západných Tatier nám zostanú v pamäti ešte dlho. Sme unavení, no zároveň spokojní a plní dojmov, ktoré nám tento deň priniesol.

A na záver

Túto trasu si môžete naplánovať aj v opačnom smere, a teda z parkoviska v Žiarskej doline výstupom na Baranec po žlej značke.  Dúfame, že vám prinesie množstvo skvelých zážitkov.